Pozrite si štyri mýty o jedle a pití
Späť na Prehľad noviniek, Zobrazené: 1469-krát, Autor: +421
Nie je pravda, že človek musí denne vypiť dva či tri litre vody. Tento mýtus vznikol v polovici minulého storočia, zrejme pri zlej interpretácii odporúčaní amerického Národného výskumného výboru. Telo získava vodu aj z jedla, pri rozklade jednotlivých molekúl na oxid uhličitý a vodu - teoreticky stačí vypiť aj liter vody denne.
Nie je pravda ani to, že človek by mal piť najmä čistú vodu - a už vôbec nie kávu. Výskum (Journal of the American College of Nutrition) z roku 2000 ukázal, že vzhľadom na hydratáciu organizmu mali ľudia pijúci kofeínové a iné nápoje rovnaké výsledky. Stačí jednoducho piť či jesť, telo si už vodu získa.
Posledný mýtus je, že keď sme už smädní, je neskoro. Nie je - výskumy ukázali, že telo dáva signál dávno predtým, ako vodu naozaj potrebuje. Deje sa tak pri dvojpercentnom zvýšení hustoty krvi, formálne sme dehydrovaní až vtedy, keď by toto zvýšenie bolo päťpercentné.
Možno to poznáte: nedávajte deťom príliš veľa sladkého, nedokážete ich potom udržať pod kontrolou. Nuž, ani toto nie je pravda. Metavýskum (Critical Reviews in Food Science and Nutrition) spred pätnástich rokov nezistil nijaké rozdiely v správaní detí medzi skupinami, ktoré dostávali zvýšenú dávku cukru a tými, ktorým bolo podávané placebo. Platilo to dokonca aj pre hyperaktívne deti.
V skutočnosti to môže byť presne naopak a cukor deťom pomáha. Hodinu a pol po podaní sladkého nápoja (Biological Psychology) sa ukázalo, že deťom sa zlepšila koncentrácia. Mali aj lepšie výsledky v pamäťových testoch.
Ak si odmyslíme estetický rozmer, ktorý je aj tak výsledkom spoločenskej dohody, pretrváva dojem, že aj mierna nadváha nie je zdravá. Pravda je skôr takáto: obezita, vážna nadváha je, samozrejme, vážnym zdravotným problémom. Zvyšuje sa riziko cukrovky, srdcovo-cievnych chorôb, dokonca riziko rakoviny. Mať pár kíl navyše však nezdravé nie je.
Tohtoročný metavýskum (The Journal of the American Medical Association) takmer stovky štúdií ukázal, že mierna nadváha v skutočnosti znižuje riziko problémov. Vedeckou záhadou však ostáva, ako tento mechanizmus funguje. Odborníci špekulujú, že zopár kíl navyše možno uľahčuje imunitnému systému boj s nákazou. Ale možno to je aj tak, že takíto ľudia chodia častejšie k lekárovi.
Je to nová móda, takzvaná paleodiéta, podľa ktorej by sme sa mali stravovať ako naši dávni predkovia. Tvrdí totiž, že aj keď sa naša spoločnosť radikálne vyvíja, naše telá a mozgy, naše gény aj inštinkty sú rovnaké ako pred tisíckami rokov. Nuž, toto nemusí byť pravda, a o zdravom stravovaní nejakej bandy lovcov a zberačov nevieme takmer nič.
V prvom rade, nové výskumy (PLoS One) ukazujú, že v priebehu tisícročí sa nám chute až tak nemenili a nie je dôvod predpokladať, že naši predkovia by si dobrovoľne vybrali iné jedlo ako my dnes. Správne však nie je ani tvrdenie, že zmene životného štýlu sa naše telá neprispôsobili. Vyvinula sa nám napríkald tolerancia na laktózu, ako dospelí zvládame mlieko. Mnohí ľudia majú extra gény na spracovanie škrobu - áno, toho z obilia.
Pravekí ľudia žijúci pred desiatkami tisíc rokov navyše neboli svojím stravovaním nijako extra adaptovaní na prostredie. A najmä: my v skutočnosti ani netušíme, či vôbec boli zdraví (The Lancet) a ani čo presne jedli - aj keď to určite neboli dnešné šľachtené rastliny a domestikované zvieratá.
Hlavný zdroj: New Scientist, Issue number 2931
Varenie sa ľuďom vyplatí
Tepelné spracúvanie potravy mohlo stvoriť moderného človeka.
BRATISLAVA. Mohlo sa tak stať niekedy pred približne dvomi miliónmi rokov. Vtedy si naši dávni predkovia začali upravovať jedlo, presnejšie, tepelne ho spracúvať. Ak chcete, začali využívať oheň.
Dôvody boli pritom jednoduché: takto uvarené jedlo poskytuje viac energie, musíte ho menej hrýzť a žuvať, ľahšie sa trávi. Výsledok však bol radikálny - naše mozgy mohli začať rásť až do ich dnešnej podoby. A scvrkli sa nám zuby.
Podľa magazínu Scientific American sú ľudia vlastne bizarné primáty. Za všetko zrejme môže práve varenie a to, že od istého okamihu sme začali potravu sofistikovanejšie pripravovať. Dnes by dokonca mal človek problémy prežiť v prírode, ak by musel jesť iba surovú stravu, na rozdiel od akéhokoľvek iného zvieraťa.
„Všade, kde sú dnes ľudia, využívajú aj oheň,“ hovorí britský primatológ Richard Wrangham. „Primáty veľkosti dávnych ľudí strávia zhruba polovicu svojho dňa prežúvaním vrátane šimpanzov. Moderní ľudia menej ako hodinu.“
Varenie sa mohlo objaviť už niekedy v dobe Homo erecta, aj keď dnes nie všetci vedci súhlasia, že človek vzpriamený si už „varil“. Jednoznačné dôkazy totiž nejestvujú, jestvujú však náznaky, že využívanie ohňa našimi prapredkami mohlo siahať až pred tri milióny rokov.
Výskum Harvardovej univerzity však na myšiach nedávno ukázal, že kým roztlčenie potravy príliš nepomáhalo, varenie - mäsa či rastlín – vedie k významnému nárastu hmotnosti. Zvieratá jednoducho získali viac energie.
Možnosti ON-LINE platby
Za nákup môžete platiť aj pomocou Vášho účtu, prípadne platobnou kartou.
